Počiatky osídlenia celej oblasti povodia riečky Nitrice, do ktorej prináleží aj Diviacka Nová Ves, spadajú do obdobia mladej doby bronzovej (1200 – 700 rokov pre Kr.). Z tohto obdobia pochádzajú pohrebiskové nálezy lužickej kultúry, ktoré dokladajú súvislejšie osídlenie celej oblasti. Sídla sa v tomto prostredí udržali až do čias Veľkej Moravy a miestne názvy a chotárne pomenovania, pochádzajúce z obdobia ranného feudalizmu, sú svedectvom súvislého osídlenia už v 12. storoč
Od začiatku 13. storočia sa v povodí rieky Nitrice, ktorú písomné pramene uvádzajú ako Nyitriche alebo minor Nitra, formujú nové sídla. Ich vznik súvisí s pôsobením Diviackovcov, jednej z vetiev veľmožského rodu Hont-Poznanskovcov, v majetku ktorých došlo pravdepodobne v druhej polovici 12. storočia k rozsiahlejšej deľbe. K potomkom Diviackovcov prináležia i ďalšie šľachtické a zemianske rodiny z horného Ponitria, ktoré za svojho predka považujú Blažeja z Diviak, uvádzaného v písomnostiach z rokov 1208 – 1210. Pre samotnú Diviacku Novú Ves majú najväčší význam rodiny Novoveskovcov (Ujfalussi) a Rudňanskovcov (Rudnay).

K najväčším sídlam tohto obdobia prináležali Diviaky a Diviacka Nová Ves, ktorá bola pôvodne kráľovským majetkom a označovala sa ako Devičie (sídlo v blízkosti opevneného hradiska). V prvej polovici 13. storočia síce Devičie spustlo, ale zásluhou rodiny Diviackovcov. Štefan, syn Akura, kúpil Devičie od Zoborského kláštora, čím prispel k novému osídleniu tejto lokality a vybudoval tu hlavné sídlo Diviackovcov.

Z chotára Diviackej Novej Vsi sa vyčlenili Vrbany, ktoré sa spočiatku označovali tiež ako Devičie. V roku 1271 sa uvádzajú ako terra Cosme de Deuek (zem Kozmu z Diviak). Kozmas bol synom Folkmara, ktorý bol vnukom Blažeja z Diviak. Neskôr patrila Rudňanskovcom, od 16. storočia Novoveskovcom.

Nové sídla v povodí Nitrice vznikali aj zahusťovaním jestvujúcich sídiel. Takto na pravom brehu Nitrice vznikla aj Somorova Ves, pôvodne označovanú ako Yokuth, teda Dobrá Voda. Prvá písomná zmienka o tejto lokalite je z roku 1348 a tvorila súčasť majetku zemianskych rodín Diviackovcov a ich potomkov.

V sporoch medzi Arpádovcami a Matúšom Čákom v období konca 13. a začiatku 14. storočia sa síce príslušníci rodiny Diviackovcov postavili na rozdielne strany (potomkovia Akura, vnuka Blažeja z Diviak, boli priaznivcami Matúša Čáka, Folkmarovi synovia, ktorý bol tiež vnukom Blažeja z Diviak, stáli na strane Ondreja III.), ale majetky si udržali v pôvodnom rozsahu a v roku 1321 si nechali potvrdiť držbu majetkov Karolom Róbertom.