Diviacka Nová Ves
HISTÓRIA
K počiatkom historického diania
Počiatky osídlenia celej oblasti povodia riečky Nitrice, do ktorej prináleží aj Diviacka Nová Ves, spadajú do obdobia mladej doby bronzovej (1200 – 700 rokov pre Kr.). Z tohto obdobia pochádzajú pohrebiskové nálezy lužickej kultúry, ktoré dokladajú súvislejšie osídlenie celej oblasti. Sídla sa v tomto prostredí udržali až do čias Veľkej Moravy a miestne názvy a chotárne pomenovania, pochádzajúce z obdobia ranného feudalizmu, sú svedectvom súvislého osídlenia už v 12. storoč
Od začiatku 13. storočia sa v povodí rieky Nitrice, ktorú písomné pramene uvádzajú ako Nyitriche alebo minor Nitra, formujú nové sídla. Ich vznik súvisí s pôsobením Diviackovcov, jednej z vetiev veľmožského rodu Hont-Poznanskovcov, v majetku ktorých došlo pravdepodobne v druhej polovici 12. storočia k rozsiahlejšej deľbe. K potomkom Diviackovcov prináležia i ďalšie šľachtické a zemianske rodiny z horného Ponitria, ktoré za svojho predka považujú Blažeja z Diviak, uvádzaného v písomnostiach z rokov 1208 – 1210. Pre samotnú Diviacku Novú Ves majú najväčší význam rodiny Novoveskovcov (Ujfalussi) a Rudňanskovcov (Rudnay).

K najväčším sídlam tohto obdobia prináležali Diviaky a Diviacka Nová Ves, ktorá bola pôvodne kráľovským majetkom a označovala sa ako Devičie (sídlo v blízkosti opevneného hradiska). V prvej polovici 13. storočia síce Devičie spustlo, ale zásluhou rodiny Diviackovcov. Štefan, syn Akura, kúpil Devičie od Zoborského kláštora, čím prispel k novému osídleniu tejto lokality a vybudoval tu hlavné sídlo Diviackovcov.

Z chotára Diviackej Novej Vsi sa vyčlenili Vrbany, ktoré sa spočiatku označovali tiež ako Devičie. V roku 1271 sa uvádzajú ako terra Cosme de Deuek (zem Kozmu z Diviak). Kozmas bol synom Folkmara, ktorý bol vnukom Blažeja z Diviak. Neskôr patrila Rudňanskovcom, od 16. storočia Novoveskovcom.

Nové sídla v povodí Nitrice vznikali aj zahusťovaním jestvujúcich sídiel. Takto na pravom brehu Nitrice vznikla aj Somorova Ves, pôvodne označovanú ako Yokuth, teda Dobrá Voda. Prvá písomná zmienka o tejto lokalite je z roku 1348 a tvorila súčasť majetku zemianskych rodín Diviackovcov a ich potomkov.

V sporoch medzi Arpádovcami a Matúšom Čákom v období konca 13. a začiatku 14. storočia sa síce príslušníci rodiny Diviackovcov postavili na rozdielne strany (potomkovia Akura, vnuka Blažeja z Diviak, boli priaznivcami Matúša Čáka, Folkmarovi synovia, ktorý bol tiež vnukom Blažeja z Diviak, stáli na strane Ondreja III.), ale majetky si udržali v pôvodnom rozsahu a v roku 1321 si nechali potvrdiť držbu majetkov Karolom Róbertom.

Diviacka Nová Ves
1275 Gyuchen, 1348 Ujfalu, 1553 Dywek wyfalu, 1773 Dévik-Uj-Falu, Neűdorff Divick, Divjaczke Nowejsa, 1786 Divék-Ujfalu, Diwjaczka-Nowejsza, 1808 Divék-Újfalu, Diwjákowská Nowejsa, 1863 – 1813 Divékújfalu, 1882 – 1895 Divékújfalu és Szomorfalu, 1920 Diviacka Nová Ves, Novejsa, 1927 Diviacka Nová Ves.

Diviackonovovešťan,- ka
Novovešťan, -ka
Novan, – ka
diviackonovoveský, novoveský

Vrbany
1396 Verben, 1773 – 1913 Werbin, Wrbany, Verbény, Vrbani, 1920 Vrbany, 1927 -1946 Vrbäny, 1946 – 1960 Vrbany

Vrbanec, Vrbanka
vrbanský

Somorova Ves
1348 Yokuth,1777 Szomorfalva, Sommer-Dorf, Somorowa, 1786 Somorfalwa, Sommersdorf, 1808 Szomorfalva, Somersdorf, Somorowá, Somorowejsa, 1863 – 1877 Szomorfalu

Somorovešťan, -ka
Somorovan, -ka
somorovešťanský, somorovanský